Základný úvod do elektronickej identifikácie RFID

Technológia rádiofrekvenčnej identifikácie je bezkontaktná technológia automatickej identifikácie. Jeho základným princípom je využitie prenosových charakteristík rádiofrekvenčného signálu a priestorovej väzby (indukčná alebo elektromagnetická väzba) alebo radarového odrazu na realizáciu automatickej identifikácie identifikovaného objektu.

Systém RFID obsahuje minimálne dve časti: elektronické štítky a čítačky. Elektronický štítok je nosič údajov rádiofrekvenčného identifikačného systému a elektronický štítok sa skladá z antény štítku a špeciálneho čipu pre štítok. Podľa rôznych spôsobov napájania elektronických štítkov možno elektronické štítky rozdeliť na aktívne elektronické štítky (Aktívny štítok), pasívne elektronické štítky (Pasívny štítok) a semipasívne elektronické štítky (Semipasívny štítok). Aktívne elektronické štítky sú vybavené batériami, pasívne rádiofrekvenčné štítky nemajú interné batérie a semipasívne štítky (semipasívne štítky) čiastočne fungujú na batériách.

Elektronické štítky možno rozdeliť na nízkofrekvenčné elektronické štítky, vysokofrekvenčné elektronické štítky, ultravysokofrekvenčné elektronické štítky a mikrovlnné elektronické štítky podľa rôznych frekvencií. Podľa rôznych foriem balenia sa dá rozdeliť na štítky na kreditné karty, lineárne štítky, papierové štítky, štítky zo sklenených trubíc, kruhové štítky a štítky špeciálneho tvaru.

RFID čítačka (čítačka) bezdrôtovo komunikuje s RFID elektronickým štítkom cez anténu, ktorá dokáže čítať alebo zapisovať identifikačný kód štítku a pamäťové dáta. Typická čítačka sa skladá z vysokofrekvenčného modulu (vysielač a prijímač), riadiacej jednotky a antény čítačky.

Medzi nimi sa elektronické štítky nazývajú aj rádiofrekvenčné štítky, transpondéry a dátové nosiče; čítačky sa tiež nazývajú čítacie zariadenia, skenery, komunikátory a čítačky (v závislosti od toho, či elektronické štítky dokážu prepisovať údaje bezdrôtovo). Priestorová (bezkontaktná) väzba rádiofrekvenčného signálu sa realizuje medzi elektronickým štítkom a čítačkou cez spojovací prvok. V spojovacom kanáli sa podľa časového vzťahu realizuje prenos energie a výmena dát.

Medzi čítačkou a štítkom RFID existujú dva typy spojenia RF signálov.

(1) Indukčná väzba. Model transformátora, ktorý realizuje väzbu prostredníctvom vysokofrekvenčného striedavého magnetického poľa v priestore na základe zákona elektromagnetickej indukcie.

(2) Elektromagnetická väzba spätného rozptylu: model princípu radaru, emitované elektromagnetické vlny sa po zasiahnutí cieľa odrážajú a zároveň prenášajú späť informácie o cieli na základe zákona priestorového šírenia elektromagnetických vĺn.

Metóda indukčnej väzby je vo všeobecnosti vhodná pre systémy RFID s krátkym dosahom, ktoré pracujú na stredných a nízkych frekvenciách. Typické prevádzkové frekvencie sú: 125 kHz, 225 kHz a 13,56 MHz. Identifikačná akčná vzdialenosť je menšia ako 1 m a typická akčná vzdialenosť je 10-20 cra.

Metóda elektromagnetického spätného rozptylu je vo všeobecnosti vhodná pre diaľkové rádiofrekvenčné identifikačné systémy pracujúce pri vysokých frekvenciách a mikrovlnách. Typické prevádzkové frekvencie sú: 433 MHz, 915 MHz, 2,45 GHz, 5,8 GHz. Identifikačná akčná vzdialenosť je väčšia ako 1m a typická akčná vzdialenosť je 3-10m.